Poklad viery a cirkev podla II.VK
Zachovať poklad viery je poslanie, ktoré Pán zveril svojej Cirkvi a ktoré ona neprestajne plní.
Druhý ekumenický vatikánsky koncil mal úmysel a cieľ
primerane objasniť apoštolské a pastierske poslanie Cirkvi,
aby žiara evanjeliovej pravdy tak pritiahla všetkých ľudí,
aby hľadali a prijímali Kristovu lásku, ktorá všetko prevyšuje
Pápež Ján XXIII. zveril Zasadnutiam Koncilu ako hlavnú úlohu primeranejšie chrániť a vysvetliť vzácny poklad katolíckeho učenia, aby sa stalo zrozumiteľnejším pre veriacich v Krista a pre všetkých ľudí dobrej vole.
Preto úlohou Koncilu nebolo na prvom mieste odsúdiť bludy tej doby, ale predovšetkým sa snažiť pokojne ukázať silu a krásu učenia viery "Cirkev ožiarená svetlom tohto Koncilu - prehlásil pápež - sa zveľadí duchovným bohatstvom, načerpá z neho silu nových energií a tak bude odvážne hľadieť do budúcnosti... Je našou povinnosťou, aby sme sa horlivo a bez obavy dali do práce, ktorú si vyžaduje naša doba a pokračovali v ceste, po ktorej Cirkev kráča už takmer dvadsať storočí".1 Konciloví Otcovia mohli s Božou pomocou počas štyroch rokov úsilia vypracovať pozoruhodný súbor učení a pastorálnych noriem a predložiť ich celej Cirkvi. Duchovní pastieri a veriaci ľud nájdu v nich smernice pre tú "obnovu myslenia, pracovitosti, mravov a mravných síl, radosti a nádeje, ktorú si Koncil túžobne prial".