Ex - Zavist
Závisť je jednou z najstrašnejších a najbolestnejších nerestí. Je to stelesnený satan, je príčinou väčšiny konfliktov medzi skupinami i jednotlivcami. táto neresť je veľmi dobre skrytá. Národy i jedinci, ktorí na jej základe vyvolávajú konflikt, obyčajne uvádzajú iné, omnoho šľachetnejšie dôvody svojej závisti, no znalému človeku je jasné, že to, čo je v skutočnosti v činnosti je obluda závisti. maskujú zlo dobrom.
Závisť je zakuklená nenávisť, kde sa odvijajú všetky hriechy. Opakom závisti je dobroprajnosť
Dcéry závisti - ohováranie, osočovanie, trápenie v úspechoch, nenávisť, jasot pri protivenstvách, atď. (sv.Tomáš II/II q.36 a.4)
Dcéra závisti je ohovárka.
Lakomstvo
Malomocenstvo spočíva v nákaze krvi a často spôsobuje smrť. Podobne závisť – ona je duchovným vredom, ktorý preniká človeka až do špiku kosti. Ťažko je teda vyliečiť človeka z tejto choroby.
Závisť každý hriech opľúva svojím jedom dokonca najlepšie skutky.
František z Assisi - zlý duch dokáže napodobniť všetky dobré skutky, ktoré navonok robíme, čo sa však týka pokory, tam je úplne porazený.
Niekedy takíto ľudia nábožné predstierajú priateľstvo – ale v skutočnosti by najradšej nikdy nevideli svojho protivníka. každý hriech zaslepuje človeka. Svätý Vianney hovorí že nič neobklopuje takou hustou hmlou a prepúšťa do duše tak málo svetla, ako to robí závisť.
František tu varuje pred pohoršovaním sa; aby nikoho nezviedla zloba druhého: všetci bratia, tak ministri a služobníci, ako i ostatní, nech si dávajú pozor, aby pre hriech iného alebo pre zlý príklad neboli rozrušení ani sa nehnevali, lebo diabol chce previnením
jedného pokaziť mnohých ... (→ Nreg 5,7)
ZÁVISŤ JE ZAKUKLENÁ NENÁVIST - Sv. Tomáš to prirovnáva k tichej nevyjadrenej zmluve z diablom → viac
motívom priania zla niekomu je zvyčajne závisť alebo nenávisť. Závisť a nenávisť viac škodí tomu, kto ju má, ako tomu, proti komu je namierená. Smaozrejme, môže ľahko byť priestorom pôsobenia diabla.
tak´osoby sú nositeľmizla, a prenáščaj´ho na iných. často o tom ani nemusia vedieť/ že to spôsobujú) Ale nepôsobia na všetkých,len na tých, ktorí sú citliví alebo psichycky slabí. Od takých ľudí sa treba oddeliť.
Závist nepozná oddych - Kto začne z hriechom, neostane pri jednom: POMSTA, LAKOMSTVO, KRIVE SVEDECTVA A IM PODOBNE... taky neobsiahnu nebo nikdy. Závisť spočívajúca v túžbe po niečom, čo má niekto iný, a v snahe získať predmet tejto túžby, niekedy i za cenu zavrhnutiahodných činov.
Najväčšmi odsudzujú blížnych za tie poklesky, ktoré sa im závidia.. Opakom závisti je dobroprajnosť.→ pokračovanie sv. Vianney
Závisťou diabla však prišla na svet smrť. (Múd 2, 24)
PRIKLADY - Ak nebudú premáhať závisť srdca, upadnú do otvorenej priepasti pekla neprávosti skutkov; ako Kain. „závisťou sa priťahujú všetky hriechy, náruživosť závisťi je však ako hnis, čo sa vŕta do kostí. Sv. Gregor Veľký → (Prís 14, 30 ) → Aj Sv. Katarína Sienská - stretala sa aj s nenávisťou a závisťou. Neraz sa sv.Kataríne odplatili nevďačnosťou a urážkami práve tí, ktorým preukázala najviac dobrodenia.
viac → Závisť je „prešľapom“ proti pokore*, lebo sa neznáša, že ktosi je „väčší.→ svätý František → viac a zo závisti spôsobuje ich pád do smrti → viac
Sv.Irenej: Eva sa dala zviesť slovom padlého anjela, aby unikla Bohu a porušila Božie slovo.
A skutky tela sú zjavné; nepriateľstvá, sváry, hnevy,rozkoly, závisť, smilstvo a im podobné. → viac Istý človek bol trápený veľkou závisťou. Tak veľmi nenávidel svojho nepriateľa, že ukradomky mu namiešal do nápoja jed svätému Benediktovi → viac
Svätý Ján Zlatoústy: Lakomstvo rodí závisť, bezbožnosť ( i faloš. kresťan - 2Tim3 - budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať. A týchto sa chráň! ) = sklon k falošnej prísahe → viac
Ak nebudú premáhať závisť srdca, upadnú do otvorenej priepasti pekla sv. Gregor Veľký -------- ale len závisť a úklady chodia po svete. sv Jan Nepomucký
Sv. Tomáš to prirovnáva k tichej nevyjadrenej zmluve z diablom → viac Závist nepozná oddych
Svätý Gregor Veľký napísal: ~ Pôstom sa majú zničiť hriechy, nie telo, pocitov, ako sú hnev, horkosť, smútok, závisť. Je horšie nenávidieť spravodlivosť než ju nečiniť.
Modlitba proti urieknutiu, závisti, neprajnosti a záškodníctvu - → viac
Závisť a pýcha, sú ako brat a sestra, vždy si budú rozumieť - Hyena je ťahaná iba tam kde cíti zápach zdochlini. Závisť je hyena a Pýcha je zdochlina. Navzajom sa požierajú a ani o tom nevidia alebo sôr nechcú vedieť. Pýšní a závistníci a všestci čo hrešia vyhľadávajú podobních sebe. Klamár lakomca, závistník vraha, atď.
LEBO SVETLO VYHĽADÁVA SVETLO A TMA IBA TMU !Keď nemôžu nájsť pokoj, blúdia po pustatinách ( vyhľadávajú podobních sebe ) majú hlad po pokoji ale ho nenachádzajú .Kryjú si chrbaty pod zamienku porozumenia i nábožnosťi . Ale v skutočnosti sa požierajú a aj tých kto ích počúva. ( slabé duše vo viere, uvedomeli kresťan ducha svätého , tento satanov klam rázne odhali a napomenie)
Závisť je zakuklená Nenávisť. kde je pomsta,kde sa odvijajú všetky hriechy. Opakom závisti je dobroprajnosť
Dcéry závisti - ohováranie, osočovanie, jasot pri protivenstvách, trápenie v úspechoch, nenávisť. (sv.TA II/II q.36 a.4)
Dcéra závisti je ohovárka. Ľudia poznajú zriedkakedy svoje vlastné šťastie, ale šťastie iných im neujde nikdy.
Závisťou diablovou prišla smrť na zemský kraj. (sv.Gregor Veľký)
Závisťou diabla však prišla na svet smrť. (Múd 2,24)Jediné, čo nevzbudzuje závisť, je posledné miesto. (sv.Terezka)
Úspech je niečo, čo ti priatelia nikdy neodpustia .Znášať úspechy a šťastie druhých nedokáže každý.
Zo závisti vzniká nenávisť. (sv.Gregor Veľký)
Najväčšia závisť je závidenie bratovej milosti. (sv.TA II/II q.36 a.4)
Vy sa vsak majte na pozore - Vydajú vás súdom, udajú vás, budú vás bit v synagógach a pre mna budete stát pred vladármi a králmi, aby ste im vydali svedectvo. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno ( pre pravdu ). Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“ (Mk 13,9–13).
Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné.
Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha (Boha ) aj konajme - O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, ( radosť vo svedomí ) pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť.
Ách, drahí bratia, s akou horlivosťou sa treba starať, aby sa táto slepá vášeň nezakorenila v našom srdci! Lebo keď raz prenikne dušu, nie je ľahké ju odtiaľ odstrániť! Prekliata závisť, vedie zaťatú, vnútornú vojnu proti človeku, v ktorého duši sa liahne!
Zlostní ľudia na všetko nájdu špinu a škvrnu; nikto sa neuchráni pred ich výčitkami, hoci by viedol najsvätejší život. Žiarlivci jed svojich jazykov rozlievajú všade; dokonca najdokonalejšie skutky a čnosti blížnych podrobia kritike a bezohľadnému hodnoteniu. V tomto ohľade pripomínajú jedovatých hadov, ktorí v najkrajších kvetoch zberajú jed, a byliny, ktoré slúžia na lieky, premieňajú vo svojom organizme na smrtonosný jed.
Oni žiarlia, ako hovorí sv. Gregor Veľký, svojim bratom ich najšľachetnejšiu prednosť. Akoby samému Bohu robili výčitky, že nedoprial komusi druhému svoje dobrá. Prečo Židia tak tvrdošijne vystupovali proti Kristovi – svojmu najväčšiemu dobrodincovi? Prečo Ho chceli zhodiť zo skaly alebo ukameňovať?
Kde je začiatok tohto ošklivého hriechu? V nebi, medzi vznešenými anjelmi, ktorí závideli slávu svojmu Stvoriteľovi. Pre týchto vzbúrených duchov, čiže diablov, Boh za trest stvoril peklo. Od padlých anjelov žiarlivosť prešla na zem a zapustila korene v raji.
V živote svätého Pafnucia čítame, že istý rehoľník, ktorý býval v tom istom kláštore ako svätec, závidel Pafnuciovi jeho čnosti a všeobecnú úctu. Rozhodol sa teda, že ho poníži pred bratmi. Keď bol v nedeľu sv. Pafnucius na sv. omši, tento sa potajomky zakradol do jeho cely a tam, do kôpky dreva, schoval svoju knižku. Potom išiel s inými bratmi do kostola a po ukončení modlitieb sa sťažoval predstavenému, že mu ukradli knižku. Predstavený nedovolil žiadnemu z bratov, aby odišli z kostola a poslal troch starcov, aby prehľadali všetky cely. V cele Pafnucia skutočne medzi drevom našli knižku. Svätec sa neospravedlňoval, lebo aj tak by to k ničomu neviedlo; ešte by ho obvinili z klamstva. Teda pokojne trpel, plakal, pokoroval sa a postil celé dva týždne. Nakoniec, Pán Boh, keď chcel ukázať nevinnosť svätca, ktorý pokojne znášal túto strašnú výčitku a poníženie, dopustil na závistlivého vinníka strašný trest. Posadol ho totiž zlý duch a mučil ho tak strašne, že ten sa nakoniec priznal, že Boží trest dopadol na neho preto, že chcel predstaviť Pafnucia ako klamného svätuškára. Pafnucius pokojne a bez zlosti vtedy prišiel k posadnutému a prikázal zlému duchu, aby z neho vyšiel. Stalo sa tak v prítomnosti všetkých rehoľných bratov, ktorí počuli, ako závistlivý rehoľník sa priznal k vine a boli svedkami nového triumfu sluhu Božieho, Pafnucia.
Sv. Ambróz hovorí, že na svete je veľmi veľa závistlivých ľudí, ktorým úspechy a milosti, ktoré Boh udeľuje iným, bijú do očí. Správne povedal Jób: Pošetilca ničí roztrpčenosť, blázna zasa žiarlivosť zabije (Jób, 5, 2).
Závistlivý človek nemá ani chvíle pokoja. Proti komu sa stavia táto jedovatá pena? Alebo proti nepriateľovi, alebo proti priateľovi, alebo nakoniec proti osobe, ktorá mu je ľahostajná
Vidíte, bratia, ako veľmi sa treba báť tohto hriechu, z ktorého je tak ťažko povstať. A vtedy – po akých prostriedkoch treba siahnuť?
Predovšetkým treba sa priznať k vine. eby som sa spýtal nejakého dieťaťa, ktoré sa už učí katechizmus, aká je opačná čnosť k závisti, odpovedalo by mi: „Láska k blížnemu a štedrosť voči chudobným“. Akí šťastní by boli ľudia, keby sa kresťansky milovali! Tešili by sa zo šťastia a úspechu blížneho, a sužovali by sa kvôli nešťastiu a porážke, ktoré blížneho stretávajú;
Ako je ťažko povstať z tohto hriechu, keď sa navlečie do duše! Vidíme, že hnev a závisť trvajú mesiace, roky, neraz celý život. Niekedy takíto ľudia predstierajú priateľstvo – ale v skutočnosti by najradšej nikdy nevideli svojho protivníka. Vyhýbajú sa mu, držia sa od neho ďaleko, radi počúvajú ohovárania, ktoré sa ho týkajú. A keď na neho narazia, otvorene hovoria: „Radšej by som ho nikdy nevidel, stretnutie s týmto človekom ma sužuje, nepáči sa mi spôsob jeho života“.
Mýliš sa, priateľu! Závisť ťa zaslepuje, odstráň ju zo svojho srdca, a budeš mať rád protivníka a budeš s ním žiť tak isto, ako s inými ľuďmi. Ako príklad nenávisti a závisti môže poslúžiť faraón.
Malomocenstvo spočíva v nákaze krvi a často spôsobuje smrť. Podobne závisť – ona je duchovným vredom, ktorý preniká človeka až do špiku kosti. Ťažko je teda vyliečiť človeka z tejto choroby.
Sv. Bazil hovorí, že závistlivý človek je strašným netvorom, ktorý za dobro odpláca zlom.
Tento hriech sťahuje do čoraz hlbšej priepasti, vzďaľuje od Boha, zaslepuje a zatvrdzuje čoraz viac – preto obrátenie závistlivého je každým dňom ťažši